Súhrn informácií, poznatkov a cestovateľských zážitkov z cesty po Nórsku
V minulom roku sme ochutnali Nórsko. Podobne, ako po ochutnaní kvalitného a chutného jedla sme túto krajinu okamžite zaradili do nášho cestovateľského jedálnička. Po tejto ochutnávke vieme, že Nórsko je pre nás krajina snov. Je krajinou snov pre cestovateľov v obytných autách, ale aj krajinou snov pre milovníkov hôr a prírody ako takej – či už v podobe množstva vodopádov, ľadovcov, jazier, fjordov a riek, no aj nádherných hôr. Nie je to samozrejme krajina, ktorá ponúka dovolenkárom sladké ničnerobenie pri teplom mori za horúceho počasia… A dovolím si tvrdiť, že sa nejedná ani o krajinu, ktorá vie ponúknuť nespočetné historické pamiatky v mestách podobne ako Taliansko, Francúzsko, či Španielsko. A tak si viem predstaviť, že niektorých cestovateľov môže Nórsko aj sklamať a rozhodnú sa, že prvá návšteva bude aj návštevou poslednou. No náš prípad je presne opačný.
Cesta do Nórska
Keďže treba prekonať Baltické či Severné more, a možností je viacero, treba si z nich vybrať. Urobili sme porovnanie troch možností z hľadiska času aj financií, a zistili sme, že všetky sú viacmenej rovnaké v oboch posudzovaných parametroch, t.j. cena a čas….Prepravné spoločnosti to majú nastavené tak, aby ani jedna z alternatív nebola príliš lacná alebo príliš rýchla. A tak sme si smerom do Nórska vybrali rýchlu cestu po diaľnici do Rostocku a trajektom do dánskeho Gedseru (154€) , pokračujúc cez most Øresund do Švédska, a po prejdení juhozápadnej časti Švédska po prekročení nórskych hraníc rýchlu spojku smerom na sever cez Oslo. Druhou variantou bol prejazd Dánska až do Hirtshalsu, odtiaľ trajektom do Kristiansandu uprostred južného Nórska. Túto sme vybrali pri ceste späť (287€). A treťou možnosťou bol variant, ktorý je beztrajektový, a používa dva hlavné mosty v Dánsku – Storeabelt a Øresund, oba platené. Tú sme nevyužili, ale určite využijeme pri budúcej ceste.
Čo sa týka oboch trajektov, ktoré sme na ceste využili, treba dodať, že sme lístky kupovali na poslednú chvíľu, konkrétne Rostock – Gedser so spoločnosťou Scandlines cca 2 hodiny pred odjazdom, a spiatočku Kristiansand – Hirtshals so spoločnosťou Colorlines cca 2 dni pred vyplávaním. Oboje cez ich aplikácie, veľmi pohodlne. Podľa nášho názoru nie je nutné plánovať prepravu týždne a mesiace vopred, ceny sú zhruba rovnaké bez ohľadu na čas kúpy lístkov. Prirážka je len v prípade kúpy lístkov priamo v mieste trajektu pri okienku…Lístky na trajekty kupujeme priamo od ich prevádzkovateľov, nie od predajcov, hoci rozumiem, že títo vybehnú vo vyhľadávačoch ako prví.
Pred cestou do Nórska doporučujem si zabezpečiť Autopass a Ferjepass. Umožnia nielen komfortné prejazdy platených ciest, mostov, tunelov, trajektov, ale aj zľavnené ceny. V našom prípade to bolo 20% na cesty, mosty a tunely, a 50% na lokálne trajekty. Navyše s Autopassom sa dajú získať aj zľavnené prejazdy dvoch dánskych mostov.
Autopass a Ferjepass
Oba zľavnené systémy sa oplatia pri každej ceste do Nórska. Jednak preto, že na jeden – dva dni tam nikto necestuje, a tiež preto, že vyhnúť sa plateným cestám či trajektom v Nórsku je viacmenej nemožné. Autopass je malý snímač, ktorý je nutné nalepiť na predné sklo. Oproti minulosti, kedy boli oba systémy oddelené, sú v súčasnosti spojené do jedného systému. Hlavný je však snímač Autopass, ku ktorému je možné pridať Ferjepass alebo prejazdy dánskymi mostami. Autopass na dané EČ má neobmedzenú platnosť, akurát batérie vydržia cca 5 rokov, a potom treba snímač vymeniť. Podmienkou o požiadanie zaslania snímača je podpis zmluvy online s jednou zo spoločností, ktoré sa nazývajú „toll service providers“. V Nórsku sú tri, a to Fremtind Service (náš poskytovateľ), Flyt a SkytellPass. V minulosti boli zaslané snímače úplne bezplatne, v súčasnosti je potrebné uhradiť vratnú zálohu vo výške 200 NOK, ktorá je vratná po zrušení zmluvy. Čo sa týka Ferjepassu – na zľavu 50% je potrebné zaslať akontáciu vo výške min. 3500 NOK, z ktorej sa prejazdy trajektami odúčtovávajú. Bez akontácie je poskytovaná zľava 10% na prevozy miestnymi trajektami s Autopassom v rámci Nórska. Do systému Ferjepass je zapojená drvivá väčšina trajektov, a len malá časť je mimo tohto systému. Na stránke poskytovateľov je tak možné vidieť aktualizovaný zoznam trajektov, ktoré sú do systému zapojené.
Autopass je cestou aj k zľavneným mostom v Dánsku. Most Storebaelt je tak možné prejsť za 295 DKK namiesto 610 DKK. Aj na prejazd mostom Øresund je možné použiť nórsky snímač Autopass, no zľavu sa dá získať len kúpou dánskeho Bropassu, čo sme taktiež využili. Štandardne stojí prejazd Øresundu so 7 m autom 110 Eur. S Bropassom (45 Eur) vyjde prvá cesta na 93 Eur, a potom každý ďalší prejazd 48 Eur v priebehu platnosti Bropassu, čo je jeden rok.
Stránka so základnými informáciami pre Autopass je tu : https://www.autopass.no/en
a stránka so základnými informáciami pre Ferjepass je tu: https://autopassferje.no/?lang=en
Nórske lokálne trajekty fungujú perfektne, premávajú dosť často na to, aby sa nečakalo na nalodenie viac ako 20-30 minút. Okrem toho presné časy odchodu jednotlivých trajektov je možné si vopred zistiť, a to kliknutím na ten ktorý trajekt a jeho poskytovateľa na tejto stránke: https://autopassferje.no/ferjesamband/?lang=en.
No osobne, zisťovanie času odchodu trajektov ani nedoporučujem, pretože to potom zvádza k tomu stihnúť ten najbližší možný…Ibaže by to bolo dôležité z hľadiska ďalších cestovateľských plánov.
Cestovanie obytným autom v Nórsku
Samotné cesty s výnimkou niektorých diaľničných úsekov sú síce úzke, ale veľmi kvalitné. Spôsob jazdy po úzkych cestách využívajúc vybočovacie miesta pred zákrutami alebo ešte užšími časťami sme sa naučili veľmi rýchlo. Dokonca až tak, že keď nám Garmin označil cestu pod ľadovec Buerbreen ako príliš úzku pre nás, vedeli sme, že sa dá určite prejsť, zvlášť, keď na jej začiatku nebolo upozornenie o limite šírky auta. No to všetko priamo súvisí s niečím iným, čo nás v Nórsku príjemne prekvapilo. A tým bola až neuveriteľná ohľaduplnosť miestnych vodičov navzájom, vodičov kamiónov a autobusov nevynímajúc. Jazdia na naše pomery pomaly a opatrne. Taktiež s veľkým odstupom za vozidlom pred nimi, a tak bolo pre nás aj ťažké vyhodnotiť, či nás auto za nami chce obehnúť alebo nie. Jednoducho šoférovanie v Nórsku s pomerne dlhým a širokým autom a na úzkych cestách je pohladenie na duši. To však okamžite skončilo pri návrate – krátko po vylodení sa z trajektu v dánskom Hirtshals nastalo nebezpečné obiehanie, myšičky, trúbenie, tlačenie sa na zadok…povedali sme si „už sme doma“, a ten pocit sa znásobil po prejdení slovenských hraníc, kedy nastúpilo aj hrkotanie a trasenie auta, hoci sme boli na diaľnici D2. Takže netreba mať strach z úzkych nórskych ciest, pretože kvalita podkladu a ohľaduplnosť miestnych vodičov dáva na strach jednoducho zabudnúť.
Vzhľadom k letným teplotám, a tým menšej potrebe plynu, ktorý síce používame nielen na ohrev vody, chod chladničky pri parkovaní, ale aj na vykurovanie auta, sme nezískali vlastnú praktickú skúsenosť s obstarávaním dodatočných zásob plynu či už doplnením plynovej fľaše alebo dotankovaním plynu na čerpacej stanici. Máme oba systémy, ale ani jeden sme nevyskúšali. Podľa informácií iných cestovateľov by s týmto nemal byť v Nórsku problém (s výnimkou oblasti na sever od mesta Alta), ale vlastná skúsenosť je najlepšia skúsenosť. Tak snáď nabudúce.
Čo sa týka cien pohonných hmôt, v našom prípade samozrejme dieselu, tak sme vypozorovali, že čím vychytenejšia oblasť, tým sú ceny nižšie, a naopak. A tiež to, že aj v rámci jedného mesta sú veľké cenové rozdiely, niekedy aj 20%, a to v rámci pár kilometrov. Taktiež sa nedá spoľahnúť, že jedna sieť čerpacích staníc je spoľahlivo lacnejšia. A tak neexistuje doporučenie, kde a u koho tankovať. Treba mať šťastie a intuíciu, a všímať si ceny – keď sa objaví lepšia cena, tak dotankovať. Ceny sa pohybovali od 2,20 do 2,60 Eur/l (tá najvyššia cena bola v mestečku Geiranger, keďže sa jedná o jedinú možnosť tankovania široko ďaleko).
Parkovanie a nocľahy
Napriek tvrdeniam cestovateľov, ktorí precestovali Nórsko v minulosti, že podmienky pre cestovanie obytným autom sa rapídne v posledných rokoch zhoršili, tak my ako nováčikovia v tejto krajine tvrdíme, že stále je to takmer ideálne. Nádherných miest na parkovanie aj prenocovanie je stále dosť. A nájsť každých 100 až 200 km servisné miesto pre vyčistenie a doplnenie vody stále nie je problém. A väčšinou služby na týchto miestach sú zdarma, alebo za symbolický poplatok (2-3 Eur) na čerpacích staniciach. Hoci servisné miesta sú rôzneho typu – od antikvariátnych až po moderné. Ale sú k dispozícii. A to je niečo, čo cestovateľom nášho typu neuveriteľne uľahčuje a spríjemňuje cestovanie ako také.
Pri známych populárnych miestach navštevovaných turistami vo veľkom počte sú dostatočne veľké, avšak spoplatnené parkoviská. Či už to boli parkoviská pod ľadovcami Briksdalsbreen, Buerbreen, alebo parkoviská na začiatku známych turistických trás ako Besseggen Ridge, Preikestolen, Lindesnes Fyr, atď. Maximálna cena parkovného bola 250 NOK (cca 25 Eur), pričom bolo jasné uvedené, či sa jedná o parkovisko aj s možnosťou prenocovania, alebo len denné parkovisko. Tieto jasné pravidlá pre parkovanie a prenocovanie nám boli veľmi sympatické.
Spomenuli sme si na nejasné pravidlá ohľadom možností prenocovania v mnohých krajinách u nás, na kontinente. O dôvodoch nejasných pravidiel je možné len špekulovať…
Čo sa týka kempingov, videli sme ich pomerne dosť, najmä v mestách a ich blízkom okolí, prípadne v okolí často navštevovaných atrakcií. No keďže ich navštevujeme len v núdzi (v našom prípade to bolo raz za 7 rokov), a k takej situácii hádam v Nórsku ani nemôže dojsť, tak nevieme o kvalite kempingov nič napísať.
Scénické cesty
Nórsko ponúka autoturistom celkom 18 scénických ciest. Sú oficiálne označené týmto hnedým znakom v rámci dopravného značenia: 
na začiatku a na konci cesty, ako aj na križovatkách. Hoci scénických ciest s doslova panoramatickými výhľadmi na hory, vodopády, fjordy je oveľa viac, a aj my sami sme niektoré „objavili“, tak tieto oficiálne sa líšia tým, že majú vybudované parkovacie či oddychové miesta s výhľadmi, toaletami, informačnými tabuľami, či mapkami pre túry v okolí.
Nám sa podarilo prejsť 8 z 18 scénických ciest. Boli to tieto:
1. Valdresflye Scenic Route na ceste č.51:
Poskytuje panoramatický výhľad na hory a zároveň je jednou z dvoch vstupných brán do národného parku Jotunheimen. Idúc na sever za mestečkom Beitøstolen sa zrazu citnete nad hranicou lesa, na obrovskej náhornej plošine s výhľadmi na všetky strany. Smerujete ďalej na sever a po ľavej strane sa otvára pohľad na východnú časť národného parku Jotunheimen. Cesta poskytuje autoturistom veľa miest na zaparkovanie, oddych či prenocovanie, ako napr. parkovisko Rjupa alebo Flye 1389,a ďalšie, pričom všetky poskytujú nádherné výhľady. Pre akčnejších autoturistov poskytuje veľmi veľa možností turistických trás začínajúcich priamo z parkovísk. Najznámejšia trasa je Besseggen Ridge začínajúca v mestečku Gjendesheim. Ale aj cyklisti si môžu prísť na svoje – krásna cyklotrasa Mjølkevegen začína len po krátkom odbočení smerom k platenej ceste Jotunheimvegen. Celá táto oblasť Nórska je nádherná.
Viac fotografií tu.
2. Sognefjellet Scenic Route na ceste č.55:
Po prejdení scénickej cesty Valdresflye sa dá celkom rýchlo a pohodlne prejsť na scénickú cestu Sognefjellet, ktorá ponúka pohľady na rovnaký národný park Jotunheimen, avšak z opačnej, západnej strany. Cesta Sognefjellet prechádza najvyšším horským priesmykom v severnej Európe. Prichádzajúc od severu postupne stúpa údoliami od 0 do 1.434 m nad morom. Jej dĺžka je 108 km a vedie z Lomu do Gaupne a je súčasťou trasy č.55. Cesta je zároveň druhou vstupnou bránou do národného parku Jotunheimen s nádhernými výhľadmi na vrcholy dvojtisícoviek vrátane najvyššieho vrchu Nórska, ktorým je Galdhøpiggen týčiaci sa do výšky 2.469 m.
Na ceste je množstvo parkovísk a oddychových miest ako napr.Mefjellet, Oscarshaug, Vegaskjelet, vrátane možnosti absolvovať mnohé túry priamo z parkovísk alebo si len tak vychutnať výhľad na okolité zasnežené hory a krištáľovo čisté jazerá.
Po dosiahnutí miesta zvaného Sognefjellshytta ponúkajúceho parkovisko a krátky panoramatický turistický chodník, začína cesta pomaly klesať údoliami a približovať sa k známemu Sognefjordu, podľa ktorého je aj pomenovaná.
Sognefjord je známy svojou čistou vodou, ktorá mení farbu zo zelenej na modrú a odráža hory a svetlo v závislosti od poveternostných podmienok. Je to najväčší nórsky fjord s hĺbkou 1.308 m, šírkou 4,5 km a dĺžkou viac ako 200 km. Je zároveň druhým najväčším na svete po grónskom fjorde Scoresby dlhom 350 km.
Je to miesto, ktoré má čo ponúknuť všetkým typom cestovateľov. Či už je to spomínaná brána do národného parku Jotunheimen, ale aj k ľadovcom parku Jostedalsbreen, alebo mestečko Flåm s horskou železničou či cyklotrasou Rallarvegen,nádherné údolie Aurlandsdalen, plavby po fjorde, ale aj pamiatku Unesco kostol Urnes Stave v mestečku Ornes.
3. Gaularfjellet Scenic Route na ceste č.610 a č.613
Scénická cesta Gaularfjellet je menej známa, a preto aj menej navštevovaná v porovnaní s inými veľmi známymi scénickými cestami. No je to skrytý klenot medzi nimi. Jej celková oficiálna dĺžka je 114 km, prekonáva výšku od 0 do 784 m nad morom, je rozdelená do dvoch častí, a to jednu kratšiu: Sande – Eldalsosen na ceste č.610 a druhú dlhšiu Moskog – Balestrand na ceste č.613. Prešli sme tú dlhšiu časť. Naľavo niekde nad nami sa rozprestieral národný park Jostedalsbreen so všetkými ľadovcami vrátane ľadovca Briksdalsbreen. Napravo v diaľke kopce prírodnej rezervácie Stølsheimen.
Cesta vedie pozdĺž viacerých fjordov, šplhajúc sa kľukato, pomaly, miernym tempom smerom hore, ako aj pozdĺž chráneného vodného toku menom Gaula, ktorý ponúka všetko – od divokých perejí a vodopádov až po pokojné úseky, kedy sa voda len ticho kĺže. Popri ceste je dostatok menších parkovísk či oddychových miest, napríklad veľmi príjemné bolo Haukedalen. Z vodopádov na rieke Gaula je asi najznámejší vodopád Likholefossen. Šplhanie sa hore končí na najvyššom mieste menom Utsikten – v preklade toto slovo znamená jednoducho “výhľad”. Je to odpočívadlo, s vybudovaným výhľadovým miestom, z ktorého možno obdivovať sviežu a krásnu krajinu, ktorou sa vinú serpentíny, ktoré na nás čakali – pre cestovateľov v opačnom smere je zase zaujímavý pohľad na miesto, odkiaľ sa hore vyšplhali. Po zídení serpentín sme sa znovu ocitli pri starom známom fjorde Sognefjorden. Tentokrát v jeho strednej časti. Ale namiesto mesta Balestrand sme sa nasmerovali na trajekt Draksvik – Vangsnes, po ktorom sme pokračovali cez ďalšie hory do inej časti Sognefjordu, a síce známeho turistického mestečka Flåm ležiacom na jednom z jeho ramien, a najobľúbenejšiu nórsku cyklotrasu Rallarvegen.
4. Hardangervidda Scenic Route na ceste č.7
Scénická nórska cesta Hardangervidda začína v turistickom mestečku Haugastøl, ktoré je mimochodom nástupným miestom pre známu a veľmi obľúbenú cyklotúru Rallarvegen v národnom parku Hallinsgkarvet. No vzápätí po pár kilometroch začína po ľavej strane rovnomenný národný park Hardangervidda, popri ktorom nás cesta dovedie na najväčšiu náhornú plošinu Európy do nadmorskej výšky 1.250 m, na ktorej vraj žije aj jedno z najväčších stád divých sobov v Európe.
Z náhornej plošiny vidno napravo ohromujúcu panorámu s ľadovcom Hardangerjøkulen v pozadí. No tým atraktívnosť tejto cesty nekončí. Po prejdení náhornej plošiny dorazíme na odbočku k najväčším nórskym vodopádom Vøringsfossen. Valia sa z úbočia hory z výšky 182 metrov, a je to impozantný pohľad. Kto sa nebojí výšok, môže skúsiť prejsť most cez kaňon vodopádu. Alebo preskúmať Vøringsfossen zblízka, keďže turistický chodník vedie aj v údolí vodopádov.
A po zážitku z vodopádov zídeme serpentínami nádherným a strmým údolím Måbodalen k typickej fjordovej krajine, a to až k známemu a krásnemu fjordu Hardanger do dedinky Eidfjord, kde táto scénická cesta končí.
Scénická cesta Hardangervidda je dlhá 67 km, je súčasťou cesty č 7 a je otvorená celoročne.
5. Hardanger Scenic Route na ceste č.79 a č.550:
Scénická cesta Hardanger sa otáča okolo fjordu Hardanger. Ide cestou č.79 severnými brehmi fjordu z mestečka Granvin do mestečka Tørvikbygd, odtiaľ trajektom treba preskočiť na južné brehy fjordu do Jondalu, odtiaľ cestou č.550 s použitím trajektu Utne – Kinsarvik, kde sme vybehli na cestu č.13 idúcu na juh až po vodopády Låtefossen, kde scénická cesta Hardanger končí. Celkovo má asi 190km.
Cesta je otvorená celoročne. Je ideálnou destináciou pre milovníkov vodopádov, lebo cesta je doslova olemovaná vodopádmi – Steinsdalsfossen, Skjervsfossen, Låtefossen, Furebergfossen, ku ktorými však treba odbočiť. Na veľmi úzkej ceste č.550 nás zaujali rozsiahle jablkové sady s nádhernými plodmi, s tradíciou ich pestovania už od 14.storočia.
V oblasti je množstvo turistických horských chodníkov. Najznámejší je na Trolltungu. Mali sme ju v pláne. No pre cestovateľov v obytnom aute je realizácia trošičku komplikovanejšia vzhľadom k tomu, že na začiatok chodníka, odkiaľ je to na Trolltungu ešte 10 km pešo, sa dá dostať len osobným autom. Alebo sa nechať vyviezť dvomi autobusmi, ktorých cestovný poriadok bol v septemberi už oklieštený, a tak sme túto túru odložili na budúce cesty.
Namiesto Trolltungy sme si vybrali výstup k ľadovcu Buerbreen v národnom parku Folgefonna. A bol to zážitok – počínajúc od prejazdu cesty vedúcej na parkovisko na začiatku chodníka až po samotný výstup k ľadovcu.
Na ceste Hardanger je novovybudované oddychové miesto s možnosťou prenocovania, volá sa Espenes: 60.290069, 6.631932:
6. Ryfylke Scenic Route na ceste č.13 a č.520:
Scénická cesta Ryfylke je jednou z najdlhších z osemnástich oficiálnych nórskych scénických trás. Je dlhá 270 km a je súčasťou dvoch ciest – cesty č.13 a cesty č.520.
Idúc od severu začína v mieste Håra, no hneď sa rozdeľuje na dve vetvy – severná ide po ceste č. 520, južná ide po ceste č. 13. Obe vetvy sa neskôr spoja znovu do cesty č. 13. Na trase je nutné využiť dva trajekty, a to: Nesvik – Hjelmeland a Oanes – Lauvvik.
Časť Ryfylke, ktorá vedie po ceste č. 520, je v zime uzavretá.
Ryfylke je skutočne cesta plná kontrastov. Od vysokých hôr, vrátane horského priesmyku Røldal v nadmorskej výške 972 m.n.m. cez svieže zelené svahy až po hlboké fjordy so skalnatými útesmi, pričom oblasť nie je súčasťou žiadneho národného parku. Končí v mestečku Oanes, ktoré leží na známom Lysefjorde. Lysefjord je krásny sám o sebe, no je svetoznámy aj tým, že sa nad ním týči najznámejší nórsky útes menom Preikestolen. Nad tým istým Lysefjordom, hneď oproti a hlbšie vo vnútrozemí, sa týči ďalšia známa skala na útese – Kjerag. Každý, kto šiel na Preikestolen alebo Kjerag, prešiel teda aspoň časť tejto malebnej Ryfylke cesty. V roku 2020 získali Preikestolen aj Kjerag certifikát najkrajších nórskych vyhliadkových túr. A tak sa pripojili k historicky prvej scénickej túre v Nórsku, ktorou je Fosseråsa k vodopádom Storsaeterfossen, ktorá začína v mestečku Geiranger.
Okrem týchto dvoch útesov sa v okolí nachádza aj množstvo vrcholov, na ktoré sa oplatí vyliezť. Napríklad Reinaknuten alebo Skomakarnibbå, obe ponúkajú pôsobivé výhľady na veľké časti Ryfylke vrátane jazier Tysdalsvatnet a Jøsenfjorden.
Zaujímavým miestom môže byť aj okružná cesta okolo meteorického krátera s názvom Ritlandskrateret, kde dopadol meteor pred 500-600 miliónmi rokov. Ryfylke si teda vyžaduje viac času nielen kvôli svojej dĺžke, ale aj kvôli množstvu zaujímavých miest, ktoré ponúka.
7. Jæren Scenic Route na ceste č. 507 a č. 44 :
Nórska scénická cesta Jæren vedie z Bore a je časťou ciest č. 507 a č.44. Zásadne sa líši sa od iných scénických ciest v Nórsku. Vedie južným pobrežím pozdĺž Severného mora a scenérie, ktoré na Jæren možno vidieť, sa ničím nepodobajú na typické nórske horské cesty či cesty okolo fjordov. Napriek tomu, alebo práve preto, je to cesta unikátna. Pobrežná krajina na juhu je jedinečná a úplne odlišná od všetkého, čo možno vidieť v iných častiach Nórska.V oblasti Jæren je 70 km piesočných pláží, z ktorých najdlhšia je 5 km dlhá Orrestranda, ktorá síce pripomína piesočnaté pláže v teplejších oblastiach, no je vhodná najmä na prechádzky a objavovanie pobrežia s piesočnými dunami a vlastnou flórou a faunou pešou turistikou. Pozdĺž pobrežia sú aj mnohé majáky či iné kultúrne pamiatky, ale aj unikátne územie nazvané Magma Geopark, ktoré je tvorené neobvyklou horninou a pohľady na jeho útesy padajúce do mora sú jednoducho nezabudnuteľné.
8. Geiranger Trollstigen Scenic Route:
Asi najznámejšia scénická cesta v Nórsku sa volá Geiranger-Trollstigen. Idúc z juhu po ceste č.63 začína pri jazere Langvatnet a končí po prejdení mostu Sogge Bru. Je dlhá 104 km a prekonáva výškový rozdiel viac ako 1.000m. Je nutné na nej použiť jeden trajekt Eidsdal – Linge.
Je obklopená všetkým, čo Nórsko vie ponúknuť – horskými masívmi národného parku Reinheimen ako aj prírodnej rezervácie Geiranger-Herdalen, tiež fjordami, z ktorých je práve Geiranger najznámejší, a samozrejme tiež vodopádmi. Mne osobne chýbali už len ľadovce…
Cesta samotná sa delí na dve časti, deliacim miestom je mestečko Geiranger. Prvá časť medzi Langvatnetom a Geiragerom sa volá Geiranger a je uzavretá od novembra do mája. Na tejto prvej časti je medzi motoristami veľmi obľúbená zachádzka na vyhliadku Dalsnibba, popri ktorej sa udržuje vysoká vrstva snehu aj v lete.
Druhá časť medzi Geirangerom a Sogge Bru nazvaná Trollstigen je uzavretá od októbra do mája, s výnimkou úseku Eidsdal – vyhliadka Ørnesvingen, ktorý je otvorený celoročne.
Oblasť láka turistov z celého sveta, ktorí zväčša prichádzajú po ceste, no časť z nich navštívi Geiranger aj na výletnej lodi.
V oblasti okrem hôr sme obdivovali aj svieže zelené údolia, výhľady na Geiranger , ktoré patria v Nórsku k najobdivovanejším. Nie náhodou je na zozname dedičstva UNESCO.
Národné parky a chránené územia
Na území Nórska (nepočítajúc Špicbergy) je celkom 40 národných parkov a 22 chránených území. Celkovo je chráneného 17,6% územia. Pri našej prvej ochutnávke sme sa doslova dotkli len niektorých z nich. Pre milovníkov hôr a krásnej prírody je Nórsko jednoducho raj na zemi, ako sa zvykne hovoriť.
Čo sa týka turistických trás, Nóri deklarujú, že ich majú viac ako 25.000. Prešli sme len zopár, no aj ich národnú trasu nazývanú Besseggen Ridge.
Na základe týchto kratučkých skúseností by som povedala, že turistika ako taká je značne divokejšia ako ju poznáme u nás. Trasy sú značené len tak jednoducho – červeným T na skale, prípadne mužikmi. Výnimkou sú tie trasy, ktoré sú známe v zahraničí a slúžia ako turistické atrakcie pre zahraničných turistov. Jednu z nich – Preikestolen sme išli, a na nej to značenie bolo až prehnané. No chodí tam viac ako 300.000 turistov ročne, väčšinou zahraničných.
Čo sa týka cyklistických trás, tých je oveľa menej. Zvlášť ak nepočítam tie, ktoré sú značené ako súčasť väčšinou úzkych autociest. Najznámejšia je cyklotrasa Rallarvegen medzi mestečkami Flåm a Finse, vedúca po ceste vybudovanej počas výstavby železnice začiatkom 20.storočia. Prešli sme jej časť v nádhernom území národného parku Hallingskarvet. A zaujalo nás jednak to, že drvivá väčšina cyklistov boli domáci, a jednak to, že sme stretli len jednu dvojicu na ebajkoch…a tí hovorili po nemecky. Takže cyklistika v Nórsku nie je zďaleka tak rozvinutá ako turistika. A ebajky nie sú tam príliš obľúbené, zatiaľ.
Prešli sme časť aj inej známej cyklotrasy Mjølkevegen:
Cestovateľské aplikácie
Pri cestovaní sa opierame zásadne o štyri oblastí aplikácií, a to je – navigácia, počasie, turistika/cyklistika a nocľahy:
1. Navigácia
Po dlhoročnom testovaní rôznych navigačných softvérov, aplikácií, prístrojov sme zúžili navigáciu pri cestovaní v neznámych oblastiach na dve:
a) Google Maps – má jednoducho najčerstvejšie mapy a k tomu pri online pripojení aj aktuálnu situáciu v doprave. Už veľakrát sme si vďaka Googlu ušetrili státie v kolónach, keď sme si všimli na trase problém – haváriu, dopravné zápchy či uzávery/obchádzky. Bohužiaľ Google Maps – veríme, že len zatiaľ – neposkytuje možnosť plánovania trasy podľa rozmerov auta.
b) Tak aj preto, že sme sa museli niekedy v minulosti vrátiť z naplánovanej trasy kvôli výške auta, používame popri Google Maps aj prístroj Garmin Camper. Mapy má o niečo pozadu za Google Maps, ale plánuje trasu s ohľadom na konkrétne auto (výška, šírka, dĺžka) a aktualizáciu máp poskytuje tzv.doživotne. Netreba dokupovať aktualizácie ako pri iných navigačných softvéroch. Okrem toho má aplikáciu Smartphone Link, ktorá vie sledovať aktuálnu premávku na trase, a tiež je možné odoslať súradnice miesta z apky do Garmin prístroja.
c) Napriek týmto dvom navigáciám je však veľmi často potrebné použiť vlastnú hlavu a logiku, prípadne pozrieť do mapy papierovej.
Čo sa týka cestovania po Nórsku, tak značenie ciest a miest, kam cesty smerujú,je veľmi dobré. A tak v kombinácii s navigačným softvérom je takmer nemožné zablúdiť, ale pozornosť spolujazdca sa jednoznačne vyžaduje.
V minulosti nás totálne sklamala navigácia, ktorá tvorí súčasť multimediálneho systému Alpine, a to navigácia iGo. Prestali sme ju používať úplne, a už zostala len v úsmevných spomienkach, keď si spomenieme na jej príkazy otočiť sa v tuneli a podobne. Snažila som sa o týchto nedostatkoch so spoločnosťou Naviextras ako autorom iGo komunikovať, avšak poradili mi len to, aby som na ich stránke chybu zaniesla do ich máp. Tak tým to celé zaklincovali.
2. Počasie
Spoľahlivé predpovede počasia sú pri našom cestovaní kľúčové, keďže cestujeme vždy na hory a do prírody, či už za turistikou alebo cyklistikou. Je množstvo aplikácií na predpoveď počasia. Testovali sme ich veľa a veľmi jednoducho, hoci aj doma – pozrieme von z okna, a ak hodinová predpoveď je úplne mimo reality, aplikáciu vyradíme z hry.
Po rokoch skúšania by sme doporučili nasledovné apky:
a) YR – túto sme objavili pred cestou do Nórska a bol to super výber. Pri našich túrach sa počasie vyvíjalo s presnosťou na hodinu v súlade s predpoveďou
b) Windy a Meteoblue – tieto sme štandardne používali pred objavením YR
Ako je známe, predpovede sa líšia podľa toho, na ktorý model výpočtu sú naviazané. Práve apka Windy ponúka predpoveď prepínaním medzi rôznymi modelmi…a vtedy vidno, akú rozdielnu matematiku modely používajú, čím vznikajú pre nás často nepochopiteľne rozdielne predpovede počasia.
3.Turistika a cyklistika
Pri outdoorových aktivitách používame len jednu apku, a to je Locus Map. Po rokoch skúšania všetkých možných iných aplikácií v minulosti si dovolím tvrdiť, že táto je jednoznačne najlepšia. A posledné 4 roky inú nepotrebujeme. Ponúka všetko, čo turista alebo cyklista, ale aj lyžiar či bežkár v zime potrebuje. Outdoorové mapy obsahujú komplexnú celosvetovú sieť turistických chodníkov, cyklotrás ako aj zimných bežkárskych trás. A nielen to. Čo sa týka objektov ako sú obchody, benzínky, atrakcie, miestna doprava, atď., má podrobnejšie mapy ako dokonca Google Maps. V apke plánujeme náš každý outdoorový výlet, lebo často si robíme vlastný okruh, a tiež chceme vedieť podrobnosti – kilometre, prevýšenia, atď. vopred. Apka nás v teréne naviguje a zároveň nahráva prejdenú trasu. Samozrejme ponúka aj import inak získaných trás. Má v sebe zahrnutú aj cestnú navigáciu, ale tú nevyužívame. No vážne konkuruje Google Maps pri hľadaní čohokoľvek pri cestovaní – obchod, benzínka, parkovisko, atď., keďže má mapy s podrobnosťami, ktoré niekedy nenájdeme ani v Google Maps.
4.Nocľahy
Hľadanie miesta vhodného pre prenocovanie a prípadný nástup na naplánovanú trasu pešo alebo na bicykli patrí k dôležitým súčastiam nášho plánovania. Keďže nie sme cestovatelia typu „prídeme a uvidíme“, tak väčšinou vieme vopred, kde budeme nocovať, s tým, že máme aj záložné alternatívy. V minulosti sme používali viaceré zdroje informácií o možnostiach nocľahov. No po slušnom vývoji aplikácie Park4Night v posledných 2-3 rokoch je to naša jediná spoľahlivá alternatíva. Hľadáme v nej nielen nocľahy, ale aj servisné miesta ako nevyhnutnú súčasť našich ciest. Jej spoľahlivosť sa odvíja však od nás – cestovateľov, ako jediných zdrojov informácií. Preto považujeme za dôležité pridávať hodnotenie toho ktorého miesta priamo do aplikácie nami cestovateľmi. Len vďaka aktuálnym príspevkom a hodnoteniam vieme, či údaje uvedené v popise miesta sedia s jeho aktuálnym stavom alebo nie. Vyskúšali sme obe verzie – zdarma i platenú. Platená je určená najmä pre prípad offline situácie, no v režime offline ponúka oveľa užšiu databázu. A tak platená verzia má podľa nás hlavne jednu inú výhodu – umožňuje zobrazenie požadovaných miest po zadanej trase z bodu A do bodu B.
Či už bezplatná alebo platená verzia, obe umožňujú nádherne jednoduché prenesenie pozície miesta do Locus Map – vysvietením koordinátov v popise miesta v apke Park4Night a následným otvorením a uložením miesta v mapách Locus Map vrátane odkazu na aktuálne informácie k miestu v Park4Night. A tak si cestovateľ postupne môže vytvárať vlastnú databázu miest v mapách LocusMap, ktoré má vždy offline so sebou, a to vrátane vlastných poznámok, odklikov, fotiek, atď. Túto možnosť skĺbenia dvoch užitočných aplikácií považujeme za jednoducho úžasne praktickú až geniálnu. Napríklad pohľad na oblasť okolo najvyššieho nórskeho kopca Galdhopiggen (stromček uprostred) potom vyzerá u nás v Locus Map takto:
Trasy farebne odlíšené (farby sme si určili sami – fialové sú cyklotrasy, hnedé sú turistika, červené sú scénické autotrasy, modré sú normálne autotrasy) ako aj body – parkovanie, nocľahy, servisné miesta, hviezdičky ako atrakcie, stromčeky ako kopce resp.národné parky atď. sú klikateľné, a obsahujú informácie, fotky, a odkliky, napríklad priamo na konkrétne označené miesto v Park4Night alebo webovú stránku k trase/miestu.
Internet a dáta
Po prečítaní rôznych informácií od iných cestovateľov sme sa rozhodli, že sa pokúsime doplniť naše roamingové dáta kúpou miestnej sim karty a rozšírením našich dát cez ňu. Lebo tie tzv. neobmedzené dáta od našich operátorov znamenali dáta obmedzené, a to od 35 do 45 GB ako maximum mesačne, podľa operátora. Čo by nebolo až tak málo, no každý z troch oslovených sa vyjadril, že neexistuje garancia na ich čerpanie, naopak – kedykoľvek môžeme dostať sms o zastavení poskytovania dát.
Keďže sme nechceli zostať v moci operátora (v našom prípade Orange), tak sme sa rozhodli získať sim kartu miestnu. V Nórsku to nejde vôbec, pretože cudzincom sim karty nepredávajú. Avšak dlhodobí cestovatelia doporučovali iný postup – kúpiť vo Švédsku sim kartu od Telenor, aktivovať balík dát (100 GB za 30 Eur) a využívať ho aj v Nórsku, keďže tam nie je cezhraničné obmedzenie. Tak sme navštívili predajňu Telenor vo Švédsku. A odišli sme s dlhým nosom, pretože tesne pred našou cestou (od 1.8.22) prijali vo Švédsku podobné opatrenia ako v Nórsku, a teda sim kartu cudzincom bez pobytu alebo účtu vo švédskej banke nepredávajú. A tak sme sa museli spoľahnúť len na balík dát v paušáloch zo Slovenska. Stačili. No urobili sme jeden prešľap, na ktorý chcem iných cestovateľov upozorniť. Cestou tam na trajekte Rostock – Gedser fungovali roamingové dáta v pohode. Cestou späť na trajekte Kristiansand – Hirtshals sme sa domnievali, že takisto…mýlili sme sa. Oba naše telefóny sa teda pripojili na satelitný internet, v ktorom 1 GB stojí cca 12.000 Eur…našťastie po vyčerpaní 5 MB nám obom operátor poslal sms, že zastavuje tok dát. Na naše šťastie naozaj…no i tak tých 2×5 MB stálo 2×60 Eur. A tak je najlepšie roamingové dáta na lodiach vypnúť.
Ostatné
Potraviny zvyknú byť druhá najväčšia položka po pohonných hmotách pri našich cestách. Platilo to aj pre Nórsko. Navštevovali sme siete Kiwi, Rema 1000, Spar, Bonpris. Ceny boli o cca 20-30% vyššie ako u nás, no pri zohľadnení ich troj až štvornásobných platov majú defacto potraviny veľmi lacné. A zároveň veľmi kvalitné, jednalo sa o väčšinou domáce, v Nórsku vyrobené.
Platby kartou boli možné všade, aj na platených parkoviskách. So spôsobom platby, na ktorý viacerí cestovatelia upozorňujú, a to vložením obnosu v nórskych korunách do obálky a jej vhodením do schránky, sme sa nestretli, ale boli sme pripravení – obálkou aj hotovosťou. Zaujímavosťou boli niektoré parkovacie automaty, v ktorých sme sa dopracovali k správnej platbe až po zložení pomyslenej maturitnej skúšky alebo získaní diplomu…no i to patrí k drobným cestovateľským zážitkom.
Často diskutovanou problematikou na rôznych cestovateľských fórach sú komáre. Naša skúsenosť je takáto. Sú, najmä pri vodných plochách. Sú menšie ako tie naše. No štípu ako naše. Boli sme proti nim vyzbrojení dvomi zbraňami, a to špeciálnymi sprejmi na škandinávske komáre a sieťkami na oknách s menšími okami ako sú tie, ktoré sú osadené z výroby. No a nepriamo tým, že pri vodných plochách sa zdržujeme len na nevyhnutnú dobu. A teplota pod 10 st.Celzia je tiež riešením – komáre zmiznú. Vybavení takýmito priamymi a nepriamymi zbraňami komáre neboli problém. No to neznamená, že pri našej budúcej ceste sa ním nestanú.
Tu je mapa obsahujúca v stručnosti všetky základné informácie z tejto ochutnávky na jednom geograficky prehľadnom mieste:
Na mape sú klikateľné miesta aj trasy. Tzn.miesta parkovania a prenocovania, servisné miesta, tiež trasy – červené sú nórske scénické cesty, hnedé sú turistické chodníky a fialové sú cyklotrasy, ktoré sme počas tejto ochutnávkovej cesty absolvovali. Modrá je naša autotrasa predstavujúca cca 5.500 km celkom. Zelenými hviezdičkami sú označené národné parky vo všetkých škandinávskych krajinách. Okrem stručných informácií sú miesta aj trasy doplnené fotkami či videami.
Videá z našich ciest sú uložené na našom YouTube kanáli Rving National Parks.
Záver
Záverom už len zopakujem to, čo som spomenula v úvode. Kto z vás, cestovateľov obytným autom, je milovník hôr a krásnej prírody, a ešte ste v Nórsku neboli….neváhajte, a naplánujte si pobyt v tejto krásnej krajine čím skôr. Škoda váhať a odkladať cestu do tejto nádhernej krajiny, nazývanej aj krajinou trollov.
Poznámka:
Pre všetky informácie uvedené v tomto súhrne platí, že sa jedná o obytné auto 7m dlhé, 2,22 m široké, cca 3,2 m vysoké, a dve cestujúce dospelé osoby v roku 2022. Prepočet nórskych korún na eurá sme robili veľmi jednoducho – vydelili číslom 10.
Tretím, veľmi dôležitým parťákom na našich cestách, je toto autíčko Hymer MLT 560 4×4. Sme veľmi radi, že pri jeho kúpe sme sa sústredili na technické parametre, ktoré aj v dnešnej dobe, po 7 rokoch od kúpy, nie sú v jeho kategórii na európskom trhu prekonané. Či už je to pohon všetkých kolies, motor o objeme 3l, automatická prevodovka, alebo obutie pneumatikami Goodrich, ktoré túto štvorkolku sprevádzajú. Vďaka aj ďalším technickým doplnkom vieme tak poľahky prekonávať horské cesty a byť na horách sebestační hoci aj 4-5 dní. Sme vďační výrobcovi, že auto tohto typu na trh priniesol.
No a vám, čitateľom, ďakujeme za prečítanie a pozornosť venovanú tejto ochutnávke. Poteší nás, ak budú informácie nami zozbierané pre niekoho z vás užitočné.
Všetkých cestovateľov v obytných autách, a zároveň milovníkov hôr a prírody, pozdravujú
Danka & Jozef
Informácie, fotografie a zážitky z našich ciest zverejňujeme aj na našej Facebook stránke:
Obytným autom za horami a krásami prírody (v slovenčine)
alebo
RVing National Parks (v angličtine)